V posledných dňoch sa médiami pretriasa téma reformy prokuratúry. Nemyslím teraz práve na zmenu voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Pretože to je jasný nezmysel a politická hra. Tu skôr ide o „reformu“ pani Žitňanskej tykajúcu sa negatívnych pokynov. Čo sú to negatívne pokyny??? – Doteraz mohol nadriadený prokurátor uložiť podriadenému prokurátorovi pokyn aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, aby sa nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, zastavilo sa trestné stíhanie, aby sa nepodala obžaloba alebo opravný prostriedok v neprospech obvineného. Toto je ale proti srsti pani Žitňanskej a pani Radičovej. Prečo? Podľa ministerstva a jeho dôvodovej správy sa “doterajšia právna úprava v praxi neosvedčila, keďže bola systematicky využívaná spôsobom, ktorý vyvolával dôvodné pochybnosti o transparentnosti činnosti prokuratúry..
Podľa logiky pani ministerky to asi na prokuratúre vyzeralo tak, že každý nadriadený prokurátor vydával tieto negatívne pokyny tým pádom znemožňoval prácu podriadeným prokurátorom a to všetko spolu vyvoláva dôvodné pochybnosti o transparentnosti.
Všetko začalo byť zaujímavé až vtedy, keď mala pani ministerka uviesť príklady negatívnych pokynov, ktoré ovplyvnili veľké kauzy a kde sa preukázala netransparentnosti prokuratúry. Až vtedy pani ministerke došlo, čo je jej veľká reforma. Keďže negatívne pokyny nadriadených prokurátorov sa evidujú, zo štatistík generálnej prokuratúry vzišiel výsledok – za posledných 7 rokov sa tento inštitút použil tri krát – vždy v odôvodnených prípadoch a nikdy v žiadnej veľkej kauze. Teraz ma však zaujíma, či pani ministerka spravodlivosti pochopila názov ministerstva ktorého je šéfkou. Ten názov obsahuje slovo spravodlivosť, kde základom slova je „pravda“ – tak prečo si pani Žitňanská vymyslela príbeh o zneužívaní negatívnych pokynov na prokuratúre?
Celá debata | RSS tejto debaty