…iný pohľad

Slovo „eutanázia“ pochádza z gréčtiny a doslovne znamená „dobrá smrť“ ( Eu je dobrý a thanatos smrť) , väčšinou sa ním myslí niečo podobné ako zabitie z milosti. Existuje množstvo definícií eutanázie. Môžeme ju definovať napr. ako bezbolestné ukončenie života na žiadosť pacienta, konanie, ktorého úmyslom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka, ukončiť jeho utrpenie, a to na základe jeho žiadosti, alebo predpokladu, že by si to prial. Alebo práve naopak ako úmyselné usmrtenie osoby, ktorej život nie je považovaný za hodný žitia.

História eutanázie

Pojem eutanázia bol známy už v antike. O Sparťanoch je známe, že usmrcovali postihnutých novorodencov. V 19. storočí sa týmto pojmom označovalo uľahčenie zomierania, aktívna eutanázia sa striktne odmietala. V 20. storočí sa pod vplyvom sociálneho darvinizmu začalo hovoriť o eutanázii v dnešnom zmysle slova. V roku 1920 vydali Binding a Hoche knihu „Oprávnenie zničiť život nehodný žitia“, v ktorej sa označenie ľudí trpiacich mentálnou retardáciou, psychickými poruchami a poškodením mozgu používali slovo „Ballastexistenz“, čiže niečo ako ľudský odpad. Na začiatku tridsiatich rokov sa začala masívna propaganda proti tradičnému súcitnému prístupu k zomierajúcim pacientom, a keď sa v roku 1933 dostala k moci NSDAP, za hlavnú úlohu nemeckých lekárov bola vyhlásená ochrana nemeckého národa pred biogenetickou degeneráciou. Začal sa program nútenej sterilizácie. V roku 1939 sa na žiadosť rodičov a po Hitlerovom osobnom súhlase uskutočnilo prvé „zabitie z milosti“ dojčaťa trpiaceho vrodenou slepotou a ťažkými deformáciami končatín. Do konca vojny bolo injekciou alebo vyhladovaním usmrtených okolo 6000 detí trpiacich dedičnými chorobami. O rok neskôr sa začala eutanázia dospelých, ktorej cieľom bolo do roku 1941 vytvoriť 70 000 voľných nemocničných lôžok pre obete vojny. Všetky štátne inštitúcie museli nahlásiť pacientov, ktorí boli chorí a práceneschopní dlhšie ako 5 rokov a ktorí potom skončili v plynovej komore, boli spálení a vystavili im falošné diagnózy príčiny smrti. Eutanázia sa znovu dostala na pretras v USA v roku 1975, keď sa rodičia 21-ročného dievčaťa, ktoré 5 mesiacov ležalo v kóme, začali súdnou cestou dožadovať jej odpojenia od dýchacieho prístroja. Najznámejšou krajinou, kde sa vykonáva eutanázia, je Holandsko. V roku 1973 vznikla Holandská spoločnosť pre dobrovoľnú eutanáziu (Nederlandse Verening voor Vrijwilige Euthnasie), s cieľom morálneho akceptovania dobrovoľnej eutanázie

Definícia eutanázie v práve, právny stav v Holansku a na Slovensku

„Eutanázia je definovaná ako zabitie niekoho na výslovnú a vážnu žiadosť a je trestná.“

Na začiatok si zoberme príklad Holandska, kde je eutanázia povolená, ale trestným zákonom zakázaná. Ako môžeme tvrdiť, že je povolená ak je zakázaná? Podľa § 293 trestného zákona za eutanáziu hrozia až 12 rokov väzenia a za asistovanú samovraždu (§ 294) 3 roky väzenia. Lenže lekár môže eutanáziu a aj asistovanú samovraždu vykonávať, lebo platí výnimka – čiže sa právne vymedzilo, že eutanáziu môže vykonať iba osoba, ktorá je lekárom a spĺňa podmienky, ktoré publikovala Hlavná rada holandskej lekárskej asociácie a ktorú potvrdil súd. Medzi tieto podmienky patrí napr.: dobrovoľná a trvalá žiadosť, plná informovanosť, neznesiteľné a beznádejné utrpenie, žiadne prijateľné alternatívy a konzultácia druhého lekára. Ak lekár splní stanovené požiadavky, prokurátor proti nemu nezačne vyšetrovanie a tak sa vyhne sankcii, ktorá bola uvedená v trestnom zákonníku.

V lete 1999 holandská vláda podala návrh zákona povoľujúceho vykonanie eutanázie u detí od 12 rokov, ak súhlasia rodičia (v prípade odmietnutia stačí žiadosť dieťaťa a rozhodnutie lekára). Ako prvé Holandsko v Európe prijalo v roku 2002 zákon, ktorý považuje asistovanú samovraždu naďalej za trestnú, avšak na lekárov sa vzťahuje výnimka za istých okolností. Majú na ňu právo aj deti, od 12 rokov so súhlasom rodičov a nad 16 aj bez neho. Dve tretiny žiadostí sa spravidla zamietajú.

Na Slovensku je eutanázia trestným činom, ktorý upravuje trestný zákonník Slovenskej republiky. Na slovenských doktorov neplatí žiadna výnimka ako na tých holandských a na legalizáciu eutanázie si prívrženci tohto novodobého fenoménu a zástancovia práva na smrť budú musieť ešte počkať, pretože zatiaľ neexistuje žiadna právna úprava. Bolo by potrebné zdôrazniť, že aj napriek tomu, že naša Ústava v článku 15 odsek 2 hovorí, že nikto nemôže byť pozbavený života, legalizácia eutanázie u nás môže kľudne dostať zelenú, lebo sa nemôže považovať za protiústavnú. Článok 15 odsek 4 hovorí : „ Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v  súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“. Takže pre zlegalizovanie eutanázie na Slovensku by stačilo prijať určitú právnu úpravu, ktorá by eutanáziu a asistovanú samovraždu nepovažovala za trestný čin a tak by jej dala legálnu formu.

Argumenty pre a proti…

Ceste k legalizácii eutanázie bráni hlavne naša spoločnosť, ktorá je ovplyvnená kresťanstvom a jeho božím prikázaním – Nezabiješ!. Je pravdou, že tento postoj je logický a aj morálny. Naozaj sa musíme pozrieť na to, že väčšina obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu či už aktívne alebo pasívne a táto viera ich ovplyvňuje k tomu, aby sa k eutanázii stavali negatívne. Tento trend môžeme vidieť aj v štátoch, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené ideológiou kresťanstva – Taliansko a Poľsko. V týchto krajinách sa bude myšlienka legalizácie eutanázie presadzovať veľmi ťažko práve pre morálne hodnoty a povedomie tamojšej spoločnosti. Tie sa ale dajú prekonať napr. ako v Holandsku.

Ďalším problémom je samotná osoba lekára. Usmrtenie z milosti je totiž proti Hippokratovej prísahe : „Nepodám nikomu, hoci by ma o to prosil, smrtiaceho jedu, ani k tomu nebudem radiť.  V prípade legalizácie by lekári museli prehodnotiť doterajší etický kódex. No aj k tomu môžem podať nejakú tú námietku, pretože v Hippokratovej prísahe je aj ustanovenie ktoré – ak by sa dodržiavalo – zrušilo by terajšiu chirurgiu, pretože sa v nej uvádza že : „Lekár nevezme nôž a neurobí rez proti ľudskému telu“ alebo : „Lekár nepodá pacientke liek na vyhnanie plodu z tela“ a to sa na Slovensku bežne robí. Zástancovia eutanázie však tvrdia, že pre lekárov by to nebola povinnosť. Robil by ju len ten, kto by chcel. 
Trochu pragmatickým argumentom za eutanáziu je aj to, že starostlivosť o ťažko chorého je nákladná, najmä v štátoch, kde sa platí za hospitalizáciu. V globále je to vec rozumnej úpravy, aby v zákone bola procedúra, ktorá dáva záruky. Vždy je lepšia nejaká právna úprava ako žiadna. Argumenty za a proti eutanázii determinuje spor medzi právom na dôstojnú smrť bez utrpenia a právom na život…

Na záver..

Dúfam, že sa raz nenaplnia vízie, ktoré vo vedecko-fantastickom titule Koniec civilizácie opísal Aldous Huxley. V nej spoločnosť chemicky reguluje mladosť, bez ohľadu na vek. Po vyčerpaní stanoveného času ľudia odchádzajú do „nemocníc pre zomierajúcich“, kde rýchlo zostarnú a pod vplyvom drog nezúčastnene a rýchlo zomierajú. Tento systém je navyše ekonomicky efektívny, lebo v ňom nie je kategória dôchodcov. Utópia?